|
liečenie
|
|
Sviečky TÁDÉ    História Sviečkovanie je prastará forma liečenia, ktorú praktikovali Indiáni už v staroveku. Ušné sviečky majú údajne svoj pôvod u Amerických Indiánov v kmeni Hopi. Sviečky urobili z prírodných materiálov, knôty z rastlín a telo sviečky z včelieho vosku. Tieto suroviny s menšími doplnkami sú používané dodnes.
 Princíp fungovania Sviečku zapálime na hornom, širšom konci. Vnútorný priestor sa naplní dymom a vytvorí sa podtlak. Tento vytiahne dym na dne komína sviečky. Takto vytvorená ťahová sila a teplo horením sviečky pretlačí dym cez pokožku do podkožného tkaniva, aby tam účinná látka naviazala na seba hnisavý, odpad - vytiahne ho na stenu sviečky.
Veľká výhoda tejto starovekej liečebnej metódy je že aj zastaralé a zaschnuté usadeniny rozpustí a vytiahne na steny sviečky. Sviečky sú vyrábané ručne z rôznych liečivých prísad. Včelí vosk aj kurkuma majú osobitne protizápalové účinky. Liečivé účinné látky idú cez pokožku a tkanivo až po kosť a súčasne vytiahnú zapálené hnisavé usadeniny, hlieny a ukladajú ich na studenú vnútornú stenu sviečky. Z toho vyplýva, že nieje potrebné rozrezať, odrezať, vyškrabať vnútorné zapálené časti tkaniva, ak je možné ich takto vyčistiť. Sviečka týmto spôsobom napomáha likvidácii zápalu v organizme a prispieva k celkovej regenerácii tela. Pri použití sviečky sa uvoľňujú energetické bloky a následné sa spustí samoliečebný proces organizmu prúdením pozitívnej energie, ktorá bola spomalená. Je potrebné kontrolovať aby pri aplikácii sviečka stála vo zvislej polohe a aby bola položená na gázičke. Sviečky sú v rôznych farbách podľa čakier ale i čierne a biele, avšak väčšinou sú žlté. Tento postup nemá vedľajšie účinky a zakladá sa na vedomosti a skúsenosti niekoľkých tisícročí. Aplikácie sviečky nenahradí lekársku liečbu a odborné poradenstvo. |